Assassin's Creed 3

Človek by si pri pohľade na aktuálnu situáciu hernej scény povedal, že vyrukovať na trh s niečím celkom novým, čo by originálne miešalo obľúbené herné prvky, hráča ešte aj čo-to priučilo a následne zaznamenalo u konkurencie závideniahodný predajný úspech, je priam nemožné. Francúzskemu Ubisoftu sa to však podarilo a trafil klinec po hlavičke na niekoľkých frontoch naraz. Žiadna iná hra nesprostredkúvala svetové, šikovným scenáristickým nápadom okorenené dejiny tak pútavo a zábavne ako práve Assassin’s Creed. Séria nás stihla oboznámiť s drsným rádom zabijakov počas nekompromisných križiackych výprav, predostrela nám hodný kus talianskej histórie a po novom sme si vďaka nej mohli užiť aj nefalšovanú americkú vojnu za nezávislosť. Napriek tomu, že si už prešla nejednou revolúciou, vyše dvojročný vývoj Assassin’s Creed 3 ju zase raz pozmenil. A to takmer k nepoznaniu.

Príbeh obyčajného čašníka Desmonda Milesa, ktorý sa vďaka prístroju zvanom Animus dokáže vrátiť stovky rokov do minulosti a prežiť tak spomienky svojich predkov odznova, naberá na obrátkach. Keďže ho spolu s jeho skupinou v zložení Rebecca, Shane a William (Desmondov otec) tlačí čas a 21. december 2012, ktorý podľa hry znamená začiatok apokalypsy, klope na dvere, vydáva sa po stopách assassínov do Ameriky. Tam, za sprievodu Desmondových videní a spojeniu so starou civilizáciou, akýmisi bohmi, ktorí môžu všetkému zabrániť, prichádza do chrámu nájdeného v okolí New Yorku a zasa raz nasadá do Animu. Na scénu sa tak dostáva dlhé roky vyprosovaná celkom nová postava, aby sme boli korektní, konkrétne dve, ktoré sú poznačené rôznymi osudmi. Niekoľkohodinový úvod patrí Haythamovi Kenwayovi, ako asi tušíte, otcovi hlavnej postavy. Prvé kroky v hre sa nesú v noblesnom štýle, v londýnskom divadle, kde sa oboznámite s vašim poslaním a zmocníte medailónu. Medailón je práve posledným kúskom skladačky, ktorú Desmondov tím hľadá v jeho spomienkach.

Skutočná honba za slobodou, na akú nás tretí diel celý čas nabádal, vypukne až v roli Connora. Toho sa chopíme ešte za čias detstva, ktoré slúži ako tutorial. Connor sa naučí hľadať stopy po zvieratách, prípadne inom hľadanom cieli, vďaka ktorým ich ľahko vystopuje. Lov zveri je spočiatku celkom zábavný, srsť či parožie (od závislosti, na čo poľujete) dokonca vyžadujú obchodníci v mestách a dá sa na nich slušne zarobiť. Postupne ale príde stereotyp a vy zistíte, že privyrobiť si týmto spôsobom je príliš zdĺhavé. Dosť často v lesoch narazíte na jedincov, ktorí pred vami len tak nezutekajú a pustia sa s vami do súboja. Pri stretoch s medveďmi, jeleňmi a vlkmi prebieha dokola ten istý quick-time event a v prípade, že sa naučíte danú kombináciu troch tlačidiel, nemajú proti Connorovej čepeli šancu. Za mladých čias sa taktiež Connor naučí liezť po stromoch, jedna z najvýraznejších „parkourových“ noviniek. Skákanie medzi konármi je efektné a dynamické, šetrí čas pri presunoch hlavne v zime, dovoľuje vám nachádzať nové taktiky.

Poznačený stratou blízkych vrátane svojej matky vo vypálenej indiánskej dedine, sa vydáva pomstiť. V mysli má jedinú osobu – Charlesa Leeho, ktorý ani netušil, akú chybu spravil, keď Connorovi prezradil svoje meno. Ani po rokoch v ňom nenávisť voči Leeovi neustáva a tak sa rozhodne vypátrať akéhosi Achilla, svojho mentora, ktorý ho naučí všetkým assassínskym fičúram a pripraví na pomstu. Achillove panstvo sa počas celej hry postupne rekonštruuje, v čom náležite Connor pomáha, a tak ho Achilles privádza po potrebný materiál na opravu do prvého veľkomesta – Bostonu, kde mu, pre zakrytie identity, vymyslí práve meno Connor (predsa len, jeho skutočné indiánske meno Ratonhnhaké:ton by mohlo vábiť pozornosť). V Bostone, ako na celom východnom pobreží, sa to hemží červenokabátnikmi - templármi, ktorí tunajší ľud utláčajú. Všetky tieto udalosti však stále možno priradiť k úvodu hry, keďže k úplnej kontrole nad Connorom sa dostanete až po niekoľkých hodinách hrania. Tento fakt nepoteší, aj keď je jasné, že tak veľký konflikt sa vyrozpráva ťažko. Možno stačilo niekde ubrať, prípadne viac zaujať.

Príbeh sa snaží kombinovať tradičné assassínske témy s reálnymi udalosťami. Nechýbajú tu úsmevné odkazy na predošlé hry, z histórie si naopak požičiava významné postavy. Pre Benjamina Franklina budete napríklad hneď v úvode hľadať stratené stránky jeho almanachu, ktoré sú roztrúsené kade-tade po mestách. Podstatnou je samozrejme účasť Georga Washingtona. Príbeh je natoľko rozvetvený, že v istých momentoch neviete, na čej strane vôbec ste a Connor vyznieva ako úplný hlupák a o jeho úlohe občas začne pochybovať aj samotný hráč. Akoby sám nevedel, za čo vlastne bojuje. Bohužiaľ, v príbehu je takýchto váhaní dosť, čo Connorovi na sympatiách nepomáha a preto ani náhodou nepôsobí tak odhodlane a uvážlivo ako jeho predkovia Altair s Eziom. Jednoducho, chýbajú tu momenty, vďaka ktorým by nám Connor mohol prirásť k srdcu a bol niečím viac, nie iba prostou vraždiacou mašinou.

Súboje s protivníkmi sú najpoprednejšou devízou celej hry. Connor udeľuje drsné a neľútostné smrteľné rany, krv strieka doslova na všetky strany. V tom mu napomáha široký arzenál, čítajúci z klasických skrytých čepelí, tomahawku, ťažkých a ľahkých zbraní, strelných zbraní (luk, pištoľ), bômb a pascí. Boj je od minula rýchlejší, v prípade útoku dvoch protivníkov naraz nasleduje efektná animácia, ktorá znamená ich okamžitú smrť. Útok je možné odsledovať vďaka indikátorom nad hlavami nepriateľov. Ak zasvieti červená, nasleduje seknutie, ak žltá, nepriateľ sa chystá na streľbu. Ani tá nerobí Connorovi problém, jednoducho schmatne najbližšie stojaceho chudáka, v ktorom vždy, skutočne vždy skončí celá salva. V žiadnom inom Assassinovi však doposiaľ neboli súboje spracované lepšie.

Popritom všetkom máte možnosť vydať sa za vlastnými záujmami, nesledovať cestičky hlavného príbehu, ale skúsiť ostatné, nepovinné úlohy či len tak obdivovať krásy krajiny. Tá je členená na 4 hlavné územia – Achvillove panstvo, hranicu, New York a Boston (obe disponujúce rozľahlými prístavmi), každé ponúka celkom iné prostredie a zábavky. Boston je krásne mesto, na uliciach to žije, naopak v New Yorku sú všetci zakríknutí, v chudobnej predmestskej časti ešte k tomu vyčíňa mor. Neraz sa mi prihodilo, že som sa prechádzal po meste a odrazu som narazil na niekoho, kto potreboval moju pomoc. V spomenutom New Yorku to bola predovšetkým záchrana nakazených, utratenie besných psov, zapálenie morom nasiaknutých matracov atď. Tieto tzv. misie oslobodenia následne sprístupnia členov do assassínskeho rádu, ktorý už ale nemá starú podobu a pomoc Connorových druhov skôr pripomína odplácanie sa. Nič to nemení na fakte, že vás títo spoločníci po privolaní dostanú z ťažkej situácie, buď zabavia stráže výtržnosťami, alebo vám spravia nenápadnú eskortu cez prísne strážené územia.

Po mape sa to ďalej hemží úlohami na oslobodenie zajatcov, záchranou pred popravou, misiami pre Drevenú nohu a bádaním po poklade kapitána Kidda, pokladmi, pierkami, stránkami z almanachu, proste predmetmi, ktoré podporujú predovšetkým zberateľskú činnosť a pocit zadosťučinenia. Veľmi príjemné sú vedľajšie misie na mori, kde sa Connor v obleku kapitána chopí kormidla a pomáha obkľúčeným spriateleným lodiam. Buď páli po nepriateľských koráboch delové gule, z bočných kanónov sa zbavuje menších lodí, alebo k nim pripláva a nalodí sa. Hráč koordinuje streľbu, rýchlosť a smer lode (závisiace od napnutých plachiet a sile vetra)  a takisto zadáva príkaz na krytie sa posádky, ktorá je neraz rozhodujúcim faktorom na výhru tej či onej lode. Takto nejako by sme si predstavovali herných Pirátov z Karibiku. Ak si chcete dať od Connora raz za čas pokoj, opäť môžete využiť Desmondove služby a teda prechádzať zaňho misie v podzemnom chráme. Buď sa porozprávate o dianí v Anime s ostatnými, alebo sa prejdete po okolí a pokecáte s bohmi.

Multiplayer sa zase raz dostal k slovu, v prípade recenzovanej xboxovej verzie si vyslúžil dokonca druhé DVD. Tu však nie je čo riešiť, všetky pozitíva z minulých dielov na adresu hry viacerých hráčov boli ponechané, užívateľské rozhranie bolo dokonca zase raz vylepšené. Z nových módov zaujme predovšetkým co-op mód Wolf Pack, v ktorom ide o spoluprácu hráčov proti NPC charakterom. Niekdajšie priepastné rozdiely medzi grafickým stvárnením multiplayeru a singleplayeru sú konečne vyrovnané. AnvilNext, dlho očakávaný nový engine pre sériu Assassin’s Creed, ponúka perfektné spracovanie postáv, zvláda množstvo dejov súbežne ako preplnené ulice, bojové polia či dynamické zmeny počasia. Hardvér Xboxu 360 však občas dostával poriadne do tela, čo sa podpísalo pod pravidelnými pádmi fps.

Kto by to bol povedal, že na tak veľkolepom projekte, akým je Assassin’s Creed 3 bude spolupracovať a priloží ruku k dielu aj naše Slovensko. A popritom nejde o obyčajnú záležitosť, ale priamo o hudobný doprovod, ktorý síce už nepochádza z pera Jespera Kyda, ale od jeho „assassínskeho“ kolegu, skladateľa Lorna Balfa, ktorý sa podieľal aj na soundtrackoch k predchádzajúcim dielom. V konečnom dôsledku však možno spoluprácu bratislavského symfonického orchestru s avizovaným Balfom označiť za kvalitnú, hoci už nie je tak úderný a pamätihodný ako minule.

Zavŕšenie trilógie, ktorému vzdávam hold. Aj keď nie je vylúčené, že mohlo byť ešte epickejšie, z Desmondovho a sčasti aj Connorovho príbehového pohľadu prepracovanejšie, ide o dielo, ktoré sa zapíše do histórie. Hrateľnostne posunulo celú sériu na vrchol, tony možností a nepovinných úloh s majestátne spracovanými veľkomestami berúcimi dych jednoducho vytvorili geniálnu hru, ktorá sa tohto roku bezpodmienečne pobije o titul tej najlepšej.